The British Youth Council (Britská Rada mládeže) spustila kampaň za zníženie veku voličov pre najbližšie voľby v roku 2024 na 16 rokov a zverejnila Manifest s názvom: Nová éra demokracie: Cesta k volebnému právu od 16 rokov (New Era for Democracy: A Pathway to Votes at 16). Prečo považujete odopieranie práva voliť od 16 rokov za niečo, čo nepatrí do modernej demokracie? 

Lucy Hulme:

Je mi veľmi ľúto, že mladí ľudia vo veku 16 a 17 rokov nemajú volebné právo a sú tak úplne vylúčení z demokratického systému. Nemajú možnosť vyjadriť svoje názory, sú vynechaní z politickej diskusie v Spojenom kráľovstve a z mnohých rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú, ako napríklad vzdelávanie, zdravotná starostlivosť o mladých alebo starostlivosť o duševné zdravie mladých ľudí. Ak sa chceme posunúť do novej éry demokracie, musí byť rozhodne inkluzívnejšia pre mladých ľudí.

Alice Mazon:

Prechod do novej éry demokracie nám dáva príležitosť zlepšiť demokraciu pre každého. Keď dáme hlas mladým od 16 rokov získame jedinečnú príležitosť zvýšiť politickú gramotnosť naprieč celým elektorátom a zároveň tiež zvýšiť politickú angažovanosť. Štúdie totiž ukazujú, že čím skôr začne občan voliť, tým je pravdepodobnejšie, že bude pokračovať a bude sa volieb zúčastňovať aj v ďalších rokov. A mladých voličov vo veku 16 – 17 rokov môžeme zachytiť a osloviť ešte v čase, keď sú v škole, takže im môžeme poskytnúť vzdelanie a zabezpečiť, aby boli chránení pred dezinformáciami a aby vedeli, ako systém funguje a cítili sa oprávnení ísť voliť.

Situácia v Spojenom kráľovstve je zaujímavá, pretože v Škótsku či vo Walese majú mladí voliči právo voliť od 16 rokov, no v Anglicku ho nemajú. Ako mladí vnímajú tieto rozdiely v rámci jednej krajiny a rozdielnu mieru dôvery, ktorú úrady vkladajú do rúk mladých ľudí?

Alice Mazon:

Je to zvláštne, pretože ide o rovnakú skupinu ľudí, no v skutočnosti bolo časti z nich povedané „máte právo voliť, záleží nám na vašom hlase“ a ďalším bolo povedané „nebudete mať žiadne právo rozhodovať o tom, čo sa s vami deje“.

Tento postoj odráža to, ako sme my mladí ľudia prijímaní v politike a v rozhodovacom procese vlády. Politika by nemala byť voči mladým ľuďom nepriateľská. Politickí lídri by mali ukázať, že je dôležité, aby sa mladí mohli zapojiť, že si ich názor vážia rovnako v každej časti krajiny, nielen v Škótsku alebo Walese.

Lucy Hulme:

Systém prenesených právomocí v niektorých oblastiach na regionálne vlády a parlamenty v našej krajine, jasne ukazuje, že máme 16- a 17-ročných v Škótsku, ktorí majú prístup k hlasovaniu, ale potom je tu skupina ich rovesníkov v Anglicku, ktorí tento prístup k hlasovaniu vo voľbách nemajú. A keď sa pozrieme na výsledky prieskumu, ktorý robil British Youth Council, vidíme, že 66 % mladých ľudí v Anglicku nevie povedať meno ani jedného člena parlamentu.

Máme tu skupinu mladých ľudí ako ja a Alice, ktorí sú politicky angažovaní, ale je tu veľká skupina mladých ľudí, ktorí sa v politike neangažujú a nepoznajú jediného poslanca. To chceme zmeniť. Snažíme sa zabezpečiť, aby mladí ľudia mali priame spojenie s politikou, aby sa do nej mohli zapojiť, aby získali volebné právo a tak i prepojenie na centrálnu vládu Westminsteru.

Mladí ľudia v Spojenom kráľovstve bojujú za zníženie veku voličov už dlhšiu dobu. Vo vašom Manifeste je napísané, že vediete kampaň od roku 1998. Výbor OSN si to všimol a v periodickej správe za rok 2016 vyzval politické strany a inštitúcie, aby s vami „rozbehli diskusiu o znížení volebného veku.“ Zároveň výbor odporúča, aby politici zabezpečili „vzdelávanie zamerané na aktívne občianstvo a ľudské práva s dôrazom na zodpovednosť a autonómnosť, ktorá sa s právami spája“. Ako vyzerá dnes u vás občianske vzdelávanie?

Lucy Hulme:

Nemožno poprieť, že občianske a politické vzdelávanie u nás nie je dostatočne silné a kvalitné. Školám chýbajú učitelia, ktorí by sa týmto témam venovali. Často sú tieto témy súčasťou predmetu, ktorý sa volá „PSHCE“, je to akýsi súhrnný predmet, v rámci ktorého sa však téma volieb a volebného systému často vynecháva. Vedie to k situácií, keď veľa detí nezíska adekvátne politické vzdelanie, kým nedosiahne „A level“, čo je práve v 16 rokoch, alebo dokonca až kým neštudujú na univerzite, čo je vek zhruba 18 rokov. Preto je zlepšenie vzdelávania hneď druhým bodom v našom Manifeste.

Ak chcete posilniť postavenie mladých ľudí, je dôležité, aby ste ich vzdelávali, a to musí začať už v ranom veku a pokračovať na strednej a potom na vysokej škole a na univerzite. Dôležité je však nielen vzdelávanie v podobe získavania poznatkov, ale aj vytváranie priestoru na diskusiu. Zvykla som si veľa času som tráviť v tzv. „demokratickej kaviarni“, čo je otvorená platforma pre ľudí, ktorí si môžu prísť sadnúť do uvoľneného prostredia a rozprávať sa o politike. Keby bolo rozhodnutie na mne, zaviedla by som debaty a diskusie na mojej strednej škole. Učenie o politike nemusí byť postrachom ani nátlakom. Nikto nečaká, že budete vedieť mená všetkých 650 poslancov. Toto vzdelávanie by malo mať formu voľnej diskusie.

Alice Mazon:

Úplne súhlasím, keď máte príležitosť na takúto diskusiu, získate základné znalosti a cítite sa oprávnení a sebavedomí ísť voliť.

Musíme v demokratických krajinách začať riešiť vážny problém, ktorým je nezáujem voličov. Je to ešte naliehavejšie vzhľadom na to, akým výzvam a hrozbám naša demokracia čelí vplyvom sociálnych médií a dezinformácií. Naozaj potrebujeme zlepšiť vzdelávací systém, aby sme zaistili, že mladí ľudia získajú volebné zručnosti a zvyk ísť voliť si ponesú do ďalších rokov, pričom budú schopní odolávať rozličným vonkajším vplyvom.

Je to veľmi dôležité, pretože dnes vidíme aj veľa dospelých, ktorí čelia rovnakému problému –o politike toho veľa nevedia a približne 20 až 30 % z nich nechodí v Spojenom kráľovstve vôbec voliť.

Keď hovoríme o vzdelávaní a o práve voliť pre 16-17 ročných, môže sa zdať, že ide o klasický problém, čo je dôležité ako prvé – sliepka či vajce. Potrebujeme najprv kvalitné vzdelávanie, aby sme mladým ľuďom zabezpečili dostatok vedomostí? Alebo je lepší opačný prístup – priznať právo voliť mladým vo veku 16 a 17 rokov, aby bol systém nútený reagovať? Aký je váš názor?

Alice Mazon:

Obe veci by sme mali rozbehnúť „ruka v ruke“. Nestačí len znížiť právo voliť na 16 a 17 rokov a očakávať, že mladí voliči automaticky prídu do volebných miestností. Súbežne so znížením veku pre aktívne volebné právo musíme zlepšovať vedomosti voličov a zvyšovať politickú angažovanosť.

Lucy Hulme:

Súhlasím s Alice, že oba kroky je dobré rozbehnúť súčasne. Ak budeme len zlepšovať vzdelávanie, môže sa z toho stať politika, v ktorej sa nikdy nedočkáme uspokojivého finále, čo „pochová“ všetky plány na volebnú reformu.

Ide nám o posilnenie demokracie a v tejto súvislosti treba povedať, že otázka edukácie a zlepšovania zručností v oblasti politiky nie je len problém mladšej generácie, ale aj staršej, ktorá rovnako politické vzdelávanie počas štúdia neabsolvovala. Nielen medzi mladými voličmi, ale aj medzi tými, ktorí majú 40, 50 či 60 rokov, je veľa takých, ktorí nevedia vymenovať kľúčových politikov v krajine a nevedia ako voľby a sčítavanie hlasov funguje. Popri znížení volebného veku na 16-17 rokov je politické vzdelávanie to, čo sa musí stať oveľa bežnejším, aby sa v krajine naozaj zvýšila angažovanosť.

Prečo je dôležité, aby mladí ľudia mohli voliť už od 16 rokov a pri ktorých témach, považujete za kľúčové, aby mali mladí ľudia možnosť vyjadriť názor?

Alice Mazon:

Pre mladých sú veľmi dôležité témy, ktoré majú dlhodobý efekt – ako klimatická zmena, ale aj infraštruktúra – teda ako bude vyzerať krajina, v ktorej prežijeme väčšinu svojho života. Nemyslím si však, že sú problémy, ktoré by boli dôležité len pre istú skupinu ľudí podľa toho, či majú 16 alebo 17 rokov. Myslím si, že musíme všeobecne diskusiu viac otvoriť rozmanitým hlasom. Dôležité je uvedomiť si, že každý má v spoločnosti inú rolu, má iný uhol pohľadu a mal by mať možnosť vyjadriť sa ku každému problému, pretože v nejakej chvíli jeho života sa pre neho stavajú vždy niektoré iné problémy dôležitejšími.

Lucy Hulme:

Predstava, že mladí ľudia a staršia generácia sú od seba oddelení, nie je celkom správna, pretože keď sa spýtate 16-ročných a 60-ročných, čo ich ovplyvňuje, môžete nájsť spoločné body naprieč generáciami. Mnohým nám napríklad záleží na vlakovej doprave. Sama často cestujem medzi rodným mestom a univerzitným mestom a je pre mňa dôležité, aby vlaky chodili presne. Keď sa spýtate niekoho vo veku 60 rokov, či mu záleží na doprave, pravdepodobne povie veľmi podobnú vec – že chce lacné vlaky, ktoré jazdia načas.

Samozrejme, že pre mladých ľudí je veľmi dôležité vzdelanie a je skľučujúce vidieť, ako muži a ženy v strednom veku hlasujú o tom, ako vyzerá naše vzdelanie. Ako študentky vysokej školy sa ma napríklad dotýkala téma študentských pôžičiek – budúci rok príde v tejto oblasti k zmene, ktorá sa dotkne nás študentov, no v posledných parlamentných voľbách sme mali mnohí 16-17 rokov a nemohli sme hlasovaním ovplyvniť zloženie vlády, ktorá o tejto téme rozhodovala.

No a potom sú tu, samozrejme, témy, ktoré nás budú ovplyvňovať ďalšie desaťročia, ako boj proti klimatickej zmene, ktorá mladých ľudí nesmierne aktivizuje. Stále je však veľa mladých, pre ktorých je náročne postaviť sa za nejakú tému, keď vedia, že v skutočnosti nemajú do 18 rokov hlas a reálnu silu veci ovplyvniť.

Rozumieme tomu, že nemáme rozdeľovať voličov podľa veku, pretože spoločný cieľ by mal byť rovnaký – zlepšiť situáciu v krajine. No predsa sú témy – spomenuli ste klimatickú zmenu, ale je to napríklad aj fiškálna politika štátu, alebo to bol Brexit – v ktorých rozhodujú dospelí voliči a politici, no v realite dlhodobo ovplyvňujú najmä mladých ľudí. Vnímate napätie medzi skupinami voličov, alebo naopak, rastúcu podporu vašej požiadavky znížiť volebný vek?

Alice Mazon:

Téma zníženia volebného veku sa už veľmi spolitizovala a namiesto toho, aby sme diskutovali o tom, čo je najlepšie pre demokraciu, sa diskusia do veľkej miery posunula k tomu, že politické strany riešia čo je najlepšie pre ne a ako budú ľudia voliť. Myslím si, že to, čo skutočne potrebujeme, je priviesť ľudí do volebných miestností a oživiť demokraciu a záujem voličov o voľby a politiku. A spolu s tým masívne posilniť politickú gramotnosť.

Lucy Hulme:

Je zrejmé, že strany sa starajú o seba, ale aj ľudia sa neraz starajú v prvom rade o seba a každý je tak trochu sebecký. Z pohľadu politickej strany to znamená, že si uvedomuje to, že jej voličov neprinesie reforma vzdelávacej politiky, ale skôr reforma dôchodkovej politiky.

Existuje teda rozdiel medzi tým, čo preferujú mladí ľudia, voliči v strednom veku a staršia generácia, ale verím, že máme schopnosť spolupracovať, aby sme, ako povedala Alice, posilnili demokraciu. Nie každý sa musí plne stotožniť s našou kampaňou, no vidíme, že našu požiadavku na zmenu volebného systému podporuje aj staršia generácia. A to je skvelé, lebo my 16 a 17-roční môžeme robiť kampaň, ale v konečnom dôsledku o zmene rozhodnú ľudia vo vláde.

Nezastupujú záujmy deti a mladých vo voľbách ich rodičia? Tí by mali vyžadovať od politikov riešenie tém ako je vzdelávanie ich detí a podobne.

Lucy Hulme:

To, čo vidíme posledných pár rokov najmä v našej krajine, je určitý generačný posun. Doteraz bolo štatisticky pravdepodobnejšie, že ak vaši rodičia volili Labouristickú stranu, budú ju voliť aj ich deti, keď sa stanú voličmi a podobne to platilo v prípade konzervatívcov, liberálnych demokratov či voličov Strany zelených. To sa teraz zmenilo a je štatisticky vyššia pravdepodobnosť, že mladí ľudia zdieľajú odlišný politický názor ako ich rodičia.

Je teda ťažké tvrdiť, že rodič predsa môže hlasovať v mene dieťaťa. Dnes majú deti oveľa väčší prístup k politickým správam, keďže majú prístup k sociálnym médiám, ako sú Twitter, Instagram či Facebook. Môžeme diskutovať o tom, nakoľko sú tieto zdroje kvalitné, a že nepatria do štandardného vzdelávacieho systému, no platí, že poskytujú mladým prístup k politickým informáciám a umožňujú im formovať si vlastný názor, ktorý je v mnohých prípadoch výrazne odlišný od názoru ich rodičov.

Alice Mazon:

Opäť sa vraciame k hodnote zapojenia mladých ľudí do politiky, pretože im ukazujeme, že nechceme počuť ich hlas sprostredkovaný niekým iným, ale vážime si ich a ich nápady a chceme ich počuť priamo.

A tiež si myslím, že je nespravodlivé aj voči rodičom hovoriť, že jedným svojim hlasom majú zastupovať potreby a názory viacerých ľudí. Rodičia by mali hlasovať za to, čo chcú a rovnako ich deti by tiež mali mať možnosť podporiť a presadzovať myšlienky, ktoré považujú za dôležité.

Vyššia participácia mladých ľudí na rozhodovacom procese je aktuálnou témou naprieč Európou. Na rôznych úrovniach vznikajú detské a mládežnícke parlamenty, ale len niekoľko krajín umožnilo mladým voliť v národných voľbách. Ak by bola vaša kampaň úspešná, bolo by Spojené kráľovstvo po Rakúsku a Malte treťou takouto krajinou v Európe. Prečo je podľa vás také ťažké dosiahnuť zmenu a znížiť vek voličov na 16 rokov?

Alice Mazon:

Ako sme s Lucy spomenuli, téma sa už spolitizovala a strany sledujú, čo bude prínosom pre nich, nie pre krajinu. A úprimne, myslím si, že nechcú venovať väčšiu pozornosť problémom mládeže, pretože je to pre nich práca navyše a obávajú sa, že im v skutočnosti neprinesie hlasy navyše. Takže sa boja a radšej nepočúvajú naše otázky, pretože si myslia, že sa nám nebudú páčiť ich odpovede.

Som však presvedčená, že patríme k tým šťastným, pretože žijeme v krajine, ktorá má veľmi dobrú kvalitu demokracie a túto tradíciu by sme si mali udržiavať. Vždy by sme mali hľadať a podporovať riešenia, ktoré môžu našu zastupiteľskú demokraciu ešte zlepšiť a maximalizovať jej potenciál.

Lucy Hulme:

V kampani sme dosiahli istý pokrok, keď Keir Starmer, súčasný líder Labouristickej strany, povedal, že ak by boli voľby v roku 2024 pre labouristov úspešné a boli by vo vláde, vážne by uvažovali o tom, že umožnia voliť ľuďom vo veku 16 a 17 rokov. To je výsledok našej a ďalších mládežníckych kampaní v krajine.

Ako však povedala Alice, postoje politických strán sú rozdielne, konzervatívci sú napríklad vo vláde posledné roky a nereflektovali na kampaň mladých. Takže sa teraz sa snažíme, aby volebná reforma získala podporu všetkých politických strán.

Do akej miery majú vôbec mladí ľudia záujem o voľby?

Alice Mazon:

Dôvod, prečo teraz veľa mladších ľudí nechodí voliť, je v prvom rade ten, že cítia, že prostredie politiky je pre nich veľmi nepriateľské prostredie, ktoré nemá záujem o mladých. Znížením volebného veku na 16 rokov im pošleme jasný odkaz, že si ich vážime a chceme ich počuť, pretože sú rovnako súčasťou nášho systému.

Vzdelávaním, ktoré súbežne rozbehnete, zároveň zvyšujete politickú gramotnosť, sebadôveru a kompetenciu ísť a zapojiť sa.

Lucy Hulme:

Bolo by pekné povedať, že znížením volebného veku by došlo k okamžitému nárastu počtu voličov. V skutočnosti je to proces, ktorý si vyžaduje čas a vzdelanie. No ak prišlo voliť hoci len percento mladých ľudí vo veku 16 a 17 rokov, je to dobré rozhodnutie, pretože to znamená, že zapájame novú demografickú skupinu a čím skôr začne voliť, tým je pravdepodobnejšie, že si vypestuje zvyk. Keď majú dnes mladí ľudia právo voliť až v 18 rokoch, tak nezriedka prejdú ďalšie 3-4 roky, kým sa môžu zúčastniť prvých volieb, vtedy sú už neraz od politiky a volieb celkom „odstrihnutí“ a nemajú o ňu záujem.

Aké boli vaše osobné dôvody, pre ktoré ste sa zapojili do kampane a žiadate zníženie volebného veku?

Lucy Hulme:

Už od 14 rokov som sa angažovala v politike. Pamätám si, ako som sedávala pri stole v jedálni na škole a na univerzite a pravdepodobne som nudila mojich priateľov rozprávaním o politike (úsmev). Takéto diskusie som viedla aj s rodičmi. A keď som prvý raz naozaj mohla prísť do volebnej miestnosti ako volička bola som nadšená, pretože som konečne zažívala to, o čom som dovtedy rozprávala, ale v realite som nemala nijakú šancu zapojiť sa a priamo politiku ovplyvňovať.

Som vďačná aj The British Youth Council za to, že vytvorili mladým ľuďom ako som ja, príležitosť angažovať sa a zároveň získať zručnosti, ktoré nám chýbali, teda ako zosilniť svoj hlas a aktívne zabojovať za svoje práva. Osobne som neskutočne vďačná, že som sa práve ja stala lídrom kampane a mám možnosť hovoriť za tisíce mladých ľudí v celej krajine, ktorí sú v podobnej situácii, v ktorej som bola sama pred 3-4 rokmi.

Alice Mazon:

So mnou to bolo podobné, no skôr som v okolí videla viac mladých ľudí s podobnou vášňou pre politiku, ktorí však o ňu čoskoro stratia záujem, pretože vidia, že si ich v tejto oblasti nevážia a majú pocit nevraživosti a zaujatosti voči mladým ľuďom.

Zapojenie do kampane je pre mňa spôsob, ako umožniť mladým ľuďom aby sa mohli zapojiť a vyjadrili sa, na akom mieste chcú v budúcnosti žiť a ich hlas bol vypočutý.

Andrea Hajdúchová, Vladimír Settey

8.9.2023