Kým na Slovensku sa debata o znížení veku voličov ani poriadne nerozbehla, v susednom Rakúsku je to realita. Krajín, kde môžu voliť mladí ľudia, z roka na rok pribúda. Aké majú na to dôvody? A čo hrozí krajine, ktorá nepočúva názor mladej generácie? Na tieto aj ďalšie otázky odpovedali v rozhovore pre denník PRAVDA zakladatellia občianskeho združenia Dajme deťom hlas Andrea Hajdúchová a Vladimír Settey.
A: Štáty to často umožňujú najprv na regionálnej úrovni. Logickým argumentom je, že keď mladí žijú v obci, v meste, mali by mať právo vyjadriť sa k tomu, ako tá obec či mesto vyzerajú, či im poskytujú
všetky služby. Takto to funguje vo Walese, v Škótsku, Estónsku, Nórsku, vo Švédsku či v Rakúsku postupne už od roku 2000. Ide o pomerne rozšírenú vec. Ďalšie voľby, kde k tomu krajiny pristupujú, sú voľby do Európskeho parlamentu. Europoslanci rozhodli už pred niekoľkými rokmi, že v eurovoľbách môžu hlasovať aj mladí, pričom definitívne rozhodnutie je na jednotlivých krajinách. Trend je prikláňať sa k znižovaniu volebného veku.
V: Voľby do národných parlamentov sú vnímané ako rodinné striebro a diskusia o znížení veku je pri nich dlhá a náročná. V Európe to bolo mladým umožnené najskôr v Rakúsku už od roku 2007. Mladí od 16 rokov môžu voliť už aj na Malte, v Grécku od 17 rokov, ale nie je to len európska doména. Aj v Brazílii, Ekvádore či Argentíne sa volí už od 16 rokov. Náročná diskusia o tomto kroku prebieha v Nemecku. Tam mladí v regionálnych voľbách už voliť môžu, do európskych sa po prvýkrát zapoja na budúci rok. Rozhodla o tom koalícia SPD, FDP a Zelení, ktorá mala takéto ambície aj v prípade národných volieb. Bolo by však potrebnév Nemecku zmeniť ústavu a na tom politická zhoda zatiaľ nebola.
A: Severské krajiny išli na to postupne. Najprv vyskúšali znížiť vek v regionálnych voľbách, vyhodnotili výsledky a aktuálne diskutujú o národných. Prvé čísla naznačujú, že sa to prejavilo pozitívne. Zvýšila
sa celková účasť mladých vo voľbách. A ukázalo sa, že mladí vyberali naozaj zodpovedne. Vyberali si kandidátov, o ktorých boli presvedčení, že by vedeli zastupovať ich záujmy. Zároveň zvolili väčší počet mladých ľudí do lokálnych parlamentov. Takýto je príspevok nórskeho experimentu do diskusie.
V: Vo výskumoch sociológov sa tiež ukázalo, že skupina mladých voličov je podobná ako iné vekové skupiny. Je veľmi široká, rôznorodá. Nevolia len podľa jednej témy, nevyberajú si len jednu stranu. Výsledky sú rozdistribuované podobne ako aj v iných voličských skupinách. Nájdete tam voličov, ktorí sa zaujímajú o politiku, ale aj takých, ktorí sa o ňu vôbec nezaujímajú. Často sa hovorí, že u mladých rezonuje klimatická zmena. Ale mnohí sa zaujímajú o úplne iné veci. Skúsenosti z Rakúska ukazujú, že ich účasť vo voľbách nevnáša do politiky excesy a ani im neškodí. A navyše to prinieslo aj druhý aspekt – zlepšenie vzdelávania o fungovaní spoločnosti.
V: Dva ročníky nepredstavujú dostatočne veľkú skupinu na to, aby rozhodli voľby. Hoci zaujímavým prípadom boli prezidentské voľby v Rakúsku v roku 2016. Existuje úvaha, že práve mladí mohli byť jazýčkom na váhach. V prvom kole mladí voliť ešte nemohli, v poslednom áno a práve tu nastali drobné posuny. Mladí voliči predstavovali práve skupinu zhruba 36-tisíc voličov, čo bol približne rozdiel medzi víťazom Alexandrom Van der Bellenom (Strana zelených) a druhým Norbertom Hoferom (FPÖ). Mladí mohli zohrať úlohu, ale je to len jedna z interpretácií.
A: Veľmi pekným príkladom je Anglicko, kde diskusia prebieha už dlho. Mladí ľudia mali niekoľko kampaní za to, aby mohli voliť skôr. Demonštrujú pred parlamentom, teraz zbierajú podpisy pod petíciu. Hlas mladých je taký intenzívny, že si ho všimla aj OSN. Výbor pre dohovor o právach dieťaťa už upozornil Britániu – mladí ľudia stoja v uliciach, diskutujte s nimi, počúvajte ich, čo vám hovoria – tieto slová nájdete v zázname výboru OSN! Je to zaujímavé aj preto, že v Škótsku a vo Walese už mladí môžu voliť v lokálnych voľbách. Ale v Anglicku nie. Mladí aktivisti to vnímajú veľmi citlivo. V Škótsku sú mladí dosť dobrí a v Londýne nie? Vypuklé to bolo najmä počas brexitu. Hovorilo sa, že to bolo hlasovanie o mladých bez mladých.
A: Veľa mladých by volilo zotrvanie v EÚ, ak by mohli prísť k urnám. Asi 70 percent voličov do 30 rokov hlasovalo proti vystúpeniu z únie. Zlomilo sa to pri voličoch nad 50 rokov vyššie. Tí rozhodli o vystúpení. Tu sa ukázalo, ako starší voliči môžu rozhodnúť o tom, v akom systéme bude žiť mladá generácia.
V: Pridajme príklad z Nového Zélandu, ktorý ukazuje ďalší prístup k tejto téme. Tam minulý rok novozélandský ústavný súd rozhodol, že ak 16– a 17-roční nemôžu voliť, odporuje to zákonu o zákaze diskriminácie na základe veku a sú tým porušované ich práva. Parlament práve v tomto období schvaľuje novú legislatívu, ktorá v prvom kroku umožní zníženie veku v lokálnych voľbách, pretože na národnej úrovni je opäť potrebné referendum alebo trojštvrtinová väčšina v parlamente, čo vyžaduje širšiu diskusiu a viac času.
Autor fotiek a textu: Andrej Barát
Celý rozhovor si môžete dočítať v archíve denníka Pravda: https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/689193-co-je-to-za-napad-mali-by-mat-volebne-pravo-mladi-uz-od-16-rokov/